Zamyslenie kouča na mesiac Január

Január prichádza potichu. Bez veľkých gest. A predsa v sebe nesie silu začiatku. Pre kouča je to zvláštny čas – medzi tým, čo už poznáme, a tým, čo sa ešte len formuje. Medzi skúsenosťami minulého roka a tichou otázkou: Čo sa chce zrodiť teraz?

Nové začiatky u Boha zriedka prichádzajú ako náhla revolúcia. Častejšie ako jemný posun vnútra. Ako pozvanie pustiť to, čo nás síce kedysi nieslo, ale dnes už zväzuje. Koučovanie v januári nie je o tlaku na výkon, ale o rozlišovaní. O ochote byť chvíľu v nevedení. Lebo práve tam sa rodí priestor pre niečo nové – pravdivejšie, čistejšie, viac v súlade s tým, kým sme.

Ako kouči často sprevádzame druhých k zmene, no tento mesiac nás môže pozvať obrátiť pozornosť aj k sebe. Nie s otázkou "čo ešte mám robiť", ale "čo mám dovoliť, aby vzniklo". Nový začiatok nemusí znamenať nový projekt. Niekedy je to nový postoj, nový rytmus, nové ticho, v ktorom sa znovu učíme počúvať. Január nás učí, že začiatok nemusí byť hlasný, aby bol skutočný. Stačí, že je úprimný.

Čo nové sa vo mne chce začať, aj keď to zatiaľ nemá jasnú podobu?

Čo zo starého môžem s vďačnosťou pustiť, aby vznikol priestor pre rast?

Ako môžem v tomto období viesť druhých tak, že najprv dovolím premenu sebe?

Autor: Miroslava Kravecová

Modlitba kouča: